Záhradka bezúdržbovo: Inšpirujte sa záhradkami našich predkov a pestujte nenáročné rastliny namiesto prešľachtených zázrakov

Ako na to, aby ste v záhradke nemuseli stále niečo zalievať, pliť, okopávať, hnojiť alebo postrekovať proti škodcom? Vytvoriť si prírodnú záhradku. Je to nielen príjemnejšie ako klasická záhradkárska „otročina“, ale aj oveľa ekologickejšie, takže všetko zobanie, ktoré na takej záhradke zožnete, bude „bio“, a navyše pomôžete prírode, pretože na svojom pozemku vytvoríte oázu pre všelijakých (často aj ohrozených, pekných a milé) rastliny a živočíchy, ktoré už v našej krajine pomaly nemajú kde bývať.

Vyjdite naproti prírode aspoň do polovice cesty. Prezrite si miesta, kde príroda dlhodobo hospodári po svojom a ktoré sú zároveň aj pekné, napríklad taký okraj lesa, ktorý prechádza do kvetnatej lúky. To bude váš vzor. Uvidíte tam rôzne vysoké rastliny na niekoľkých poschodiach – od najvyšších stromov až po nízke bylinky, a hlavne nikde nebude žiadna obnažená pôda. Tá je totiž úplne neprirodzená, odparuje sa z nej množstvo vody a znamená aj neustály boj s burinou.

Záhradku by ste teda mali mať čo najzarastenejšie (odborníci tomu hovoria, že porast je „zapojený“) a holú pôdu okolo vysadených rastlín by ste mali pokrývať mulčom – to znamená pokrytím nejakým organickým materiálom (štiepkou, slamou, posekanou trávou, alebo napríklad aj kartónom).

Vyhnúť by ste sa mali monokultúram, to znamená záhonom zo samých rovnakých rastlín, tie totiž priťahujú škodcov oveľa viac ako pestrá zmes všetkého možného. Spomeňte si na „babičkovské“ dedinské záhradky, kde všetko rastie v jednej spleti, zelenina pokojne medzi kvetinami, a dohromady to vyzerá celkom pôvabne. Keď už sme pri „babičkovských“ záhradkách: inšpirujte sa ďalej a pestujte nenáročné druhy rastlín, aké tam odjakživa prosperovali, namiesto rôznych prešľachtených zázrakov, vyžadujúcich množstvo opečovávania. Pokojne môžeme pestovať aj divoké druhy, ktoré patria do našej prírody a ktoré sa v záhradke udržia celkom samé, bez ľudskej pomoci. Na hnojenie by potom mal celkom vystačiť kompost, ktorý v záhradke jednoducho nesmie chýbať.

Tiež trávnik môžeme výrazne „zelogologickiť“. Pokiaľ totiž udržujete nizúčký anglický trávnik, kde nesmie rásť nič iné ako rôzne druhy tráv, potom naň určite vyplytváte množstvo chemických hnojív, herbicídov, vody i energie na kosenie a ďalšiu kultiváciu. Kosajte ho menej často, nebudete ho musieť toľko zalievať. Rozmyslite si, v ktorých partiách záhrady ho môžete kosiť hoci len dvakrát až trikrát za rok, takže z neho vznikne lúka. Nevinné „buriny“, ako napríklad ďatelina a sedmokrásky, nechajte pokojne rásť!

Nechajte niekde kúsok „divočiny“: pre prírodu je lepšie, keď každý kúsok záhrady nie je vzorne uprataný, prerezaný, vypletaný a zhrabaný, ale keď aspoň niekde v kúte necháte veciam voľný priebeh. V nepreniknuteľnom kroví alebo v hromade vetiev či kameňov nájde útočisko množstvo divokých živočíchov, často aj ohrozených druhov, ktorí navyše hubia škodcov.

Snažte sa mať na záhrade v nejakej podobe vodu, a to nie v podobe chemicky ošetrovaného bazéna, ale aspoň malé pokojné tônky, kam sa možno nasťahujú žaby a vážky. A nezabudnite zachytávať dažďovú vodu aspoň do barelu, ak nie do veľkej podzemnej nádrže.

pr článek

Další články autora